Scéna.cz 

Ján Budaj - Pracovná pamäť

Fotograf Gallery, Školská 28, Praha 1, zve na výstavu Ján Budaj Pracovná pamäť, která potrvá od 30. března do 22. dubna 2011.

PRACOVNÁ PAMÄŤ je prezentáciou archívu akčného umenia www.workingmemory.sk, ktoré vznikalo v mestskom priestore za účasti divákov v období československej “normalizácie” 70. a 80. rokov 20 st. Referuje tiež k časti rovnomennej výstavy, ktorá sa konala v tranzit dielňach v Bratislave (2009). Výskumný online projekt Pracovná pamäť spracováva akcie, ktoré už odzneli vo svojom čase a sú natoľko instatným médiom, že zážitok z nich je len ťažko reprodukovateľný – vo výstavnom kontexte často oveľa zložitejšie, než rozprávaním cez orálnu históriu. Zvolený formát komponuje materiály, ktoré sú editované a komentované v živom prostredí webu. Nie je to teda uzavretá a dokončená prehliadka, ale umožňuje komentovať udalosti v procese ich spracovávania, vytvárať medzi nimi vlastné prepojenia, či chronológiu prehliadky. Navrátenie akcií, ktoré sa kedysi dávno vo verejnom priestore odohrali späť do verejnej diskusie rekonštruuje mapu kolektívnej pamäte a vytvára možnosť aktívneho zapojenia sa diváka do výskumu.

Výstava v galérii Fotograf prezentuje časť archívu slovenského akčného umelca, ekologického aktivistu, revolucionára a politika Jána Budaja (n. 1952) a neformálnej skupiny Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP). V rámci “normalizačného” obdobia sa sústreďuje na dokumentáciu a kontextualizáciu ich kolektívnych akcií a intervencií z rokov 1974 – 1981 v Bratislave. Tieto akcie boli konštruované ako nástrahy, ktoré divákov konfrontovali s ich bezprostrednou realitou; náhodní okoloidúci sa v procese prežívania vlastnej existencie menili na účastníkov podujatia. Vytváranie prekvapivých situácií, ktoré narúšajú stereotypné správanie chodca a stávajú sa preňho podnetom pre intenzívnejšie prežívanie každodennosti je blízke francúzskym situacionistom s ich snahou vyvolať pokračujúcu revolúciu všedného života.

Kvázi publikačný formát výstavy rozvíja naratívnu linku medzi dokumentáciou a komentárom k nej a v rámci osobného príbehu, každodennosti a spoločenskej histórie, ktoré usmerňujú motivácie v pozadí. Tak ako selektívna pamäť funguje nanajvýš nelineárne a v spleti spomienok ponecháva iba izolované ostrovčeky, i súvislosti medzi jednotlivými zážitkami sú uchopiteľné len pri spätnej rekonštrukcii. Výstava hľadá polohu medzi živými udalosťami, ktoré produkujú pamäť, ich prezentáciou, absorbovaním divákom a dejinami umenia v ich permanentne prebiehajúcej minulosti.