Scéna.cz 

* Ako ste prežili prechod do nového roku, storočia aj tisícročia? Mal pre vás tento prelom v sebe niečo magické?

Pôvodne som sa chystala do Prahy, ale pretože bolo zlé počasie, zakotvila som u mojich rodičov v Senici. Najprv na pár hodín, potom na deň a nakoniec som tam zostala päť dní. Bála som sa, či to nebude suché, či nebudem ľutovať, ale bolo to perfektné. magické bolo byť tam, kde som bola, keď som bola malá, stretnúť starých známych...Jediné čo nebolo magické - bol silvestrovský program STV, ktorý som si pozrela celý a neverila som vlastným očiam!

* Akoby ste glosovali vlastné pôsobenie v Trnavskom divadle?

Je to príjemné divadlo, dobrý priestor, priateľské ovzdušie. Rada tam hrám a teším sa na ľudí, s ktorými tam hrám. Z repertoáru si diváci môžu vybrať žáner podľa svojho gusta, môžu sa smiať aj plakať. Som rada, že hrám po boku takých hercov ako Vlado Jedľovský, či Táňa Kulíšková...

* Zádrapky sa často zadrapovali do rôznych tém. Ostala vám táto vlastnosť zo súboru, v ktorom ste kedysi s divadlom a poéziou začínali?

Zádrapky stále vedie Anna Gamanová a ja dodnes čerpám z toho, čo som sa od nej naučila. V divadle, literatúre, v živote...Aňa nás učila byť zdravo drzími, a tak zadrapujem aj dnes - dosť často.

* Ako ste získali prezývku "Škorica"? Vyžadoval ju len scenár seriálu Priatelia alebo ste ju dostali už dávnejšie? Vravievali vám niekedy v detstve, napríklad rodičia - ty opica, škorica

Vymyslel to môj spolužiak na základnej škole Mišo Rusnák, posmieval sa mi Ondrejica-Škorica, a potom zostala už len skratka Škorica. Pri dabovaní Priateľov nás režisérka Števka Gorduličová oslovila, aby sme si pospomínali na prezývky. Ja som mala k dispozícii len túto. Všetkým sa zapáčila a zdá sa, že aj divákom. Často sa mi stáva, že po predstavení deti čakajú na autogramy a stretávam sa s požiadavkou:Podpíš sa poriadne, teda aj Škorica! Už si na to zvykli aj moji rodičia.

* Predurčilo vás prvé obsadenie v divadle na ďalšie stvárňovanie či dabovanie komediálnych úloh?

Hrám v komédiách aj vo vážnych hrách, ale s čím som sa stretla najčastejšie, to je zomieranie na javisku. Z nešťastnej lásky, z hrdosti...

* Zájdete ešte niekedy medzi nových senických "Zádrapkárov"?

Málokedy. Keď prídem do Senice, väčšinou zakotvím doma a nechce sa mi ísť nikam. Milujem stretnutia s Aňou Gamanovou. Mohlo by to byť častejšie.

* Museli tvoriť partiu, ktorá dostala príležitosť dabovať seriál Priatelia, skutoční priatelia?

Neviem, či to bolo aj predtým, ale teraz sme Priatelia. Už konečne rozbiehame náš divadelný projekt, ale nezabúdame ani na zábavu - chceme ísť teraz spoločne na Divadelný ples.

* Čo vás spája s herečkou Andreou Karnasovou? Je to len náhoda, že sa tak často spoločne objavujete v divadle aj v dabingu?

Andrea je moja priateľka a hovorím, že aj imagemaker. Stretli sme sa pri inscenácii Slúžky. Ja som ju oslovila na spoluprácu a ona ma zasa dotiahla do Trnavy. Stretávam sa s ňou ale veľmi často. keď ju nevidím viac dní, tak mi chýba. V mnohom ma ovplyvňuje a keď ju stretnem v dabingu, vždy sa teším.

* Tešíte sa z úlohy v muzikáli Hamlet? Čo všetko ste museli urobiť pre to, aby ste ju získali?

Musela som prejsť castingom, čo neznášam, ale na tento som sa poriadne pripravila. Mám fantastickú učiteľku spevu, speváčku Alenu Čermákovú a tá za to môže v podstatnej miere.

* Vraj nemáte rada castingy. Je to pravda?

Cítim sa ako predávaná kobyla na trhovisku. Zatmie sa mi pred očami, zahmlie sa mi v hlave, celá sa trasiem a premením sa na jeden veľký "kŕč". Toto sa mi nestalo len raz - na castingu na Hamleta. Nenávidím konkurzy.

* V hre Slúžky vás režisér Roman Polák na javisku vyzliekol. Ako ste prijali túto jeho predstavu o "vyzliekaní"? Bránili ste sa tomu - hrať na javisku v Evinom rúchu alebo ste všetko brali ako nevyhnutnú súčasť inscenácie?

Polák s tým prišiel hneď na začiatku skúšobného obdobia, dokonca mi priniesol obrázok vyzlečenej baby, že takto budeme začínať. Zasmiala som sa a odmietla. Ale v priebehu skúšania ma presvedčil, že to tam sedí

* Rozhlasová relácie Červenanie je o sexe a erotike. Aký máte vzťah k tejto téme? Vybrali ste si uvádzanie Červenania sama alebo vám ho pridelili?

Oslovil ma programový riaditeľ Rádia Twist Ľuboš Machaj. Mám rada vtipné, ale fundované odpovede MUDr.Radima Uzla a teší ma, že pre mnohých dospelých je Červenanie - uspávankou.

* Rada provokujete a dráždite mužov? Čo je najväčšou zbraňou ženy - úsmev, pekne tvarované telo alebo oblečenie?

Z každého rožku trošku, ale len to asi nestačí...

* Predstavenie Cafe Agatha rozpráva o ženách, o herečkách. A rozpráva to prostredníctvom žien a herečiek. Sú naozaj ženy a herečky také "beštie", že sa kvôli nim musí aj nemí klavirista zastreliť?

Myslím, že autor sa dobre bavil a trošku aj pomstil ženám. Vŕta mi v hlave len to, že charaktery tak sedia na nás - trnavské herečky! Myslím si, že ženy sú milé, nežné a dobré stvorenia.

* Bývate tvrdohlavá ako napríklad vaša Beta z Trnavského divadla? Robievate v súkromnom živote kompromisy alebo si stojíte za svojimi zásadami a názormi?

Ako-kedy.

* Kedy herec dostane slušný honorár? Je to len v prípade, že sa "prepožičia" do nejakej reklamy? Robili ste už nejakú?

Väčšinou je to za reklamu. Našťastie mám dosť takýchto príležitostí, a tak môžem chodiť do Trnavy, robiť festivaly poézie a sponzorovať si iné nekomerčné srdcové aktivity.

* Chceli by ste získať Zlatú slučku (cena za výkon v dabingu) alebo by vám väčšiu radosť urobila Divadelná doska?

Ja sa teším, že mám Oscara Roka za dabing, že mi fandia diváci a držím oceneniam ako je napríklad Zlatá slučka palce, aby boli naozaj objektívne a aby členovia poroty mali čas pozrieť si filmy, ktoré hodnotia. Tešilo by ma, keby bol výber kandidátov na Divadelnú dosku naozaj objektívny.

* Myslíte si, že pri Cafe Agatha sa bavil len autor? A čo režisér ?

Akoby sa režisér s autorom naozaj dobre poznali, spolu s nimi sa bavil aj dramaturg.

* Ako herečka a moderátorka máte zrejme neraz príležitosť stretnúť sa so zaujímavými ľuďmi. Čo vám to dáva? Koho z nich si najväčšmi považujete a prečo?

Šťastná som aj preto, že stretávam fantastických ľudí a že mám veľa dobrých priateľov. Rda spomínam aj na stretnutia napríklad s Hanou Hegerovou, Luciou Bílou, Mejlom Hlavsom a ďalšími.

* Inscenácie, v ktorých ste hrali, režírovali viacerí režiséri (R. Polák, Ľ. Vajdička, J. Ďurovčík, M. Pecko, S. Lavrík). Ktorí z nich bol pre vás najzaujímavejšou osobnosťou na tomto poste?

Najčastejšie som robila s Romanom Polákom, to bol Proces, Slúžky, John Gabriel Borkman...S polákom by som rada skúšala kedykoľvek, rada by som znova robila s Mariánom Peckom, s Ďurovčíkom skúšam teraz, ale chcela by som spolupracovať aj s Jurajom Nvotom, Jozefom Bednárikom...

* Ako zakončíte dnešný deň? Bude to v spoločnosti počítača a pri virtuálnej realite alebo niekde v divadle?

Dnes večer mám predstavenie v divadle West Mandarínková izba - pozývam aj internetových maniakov a neskorý večer asi zakončím pohárom dobrého vínka a určite nebudem pri počítači.

* V projekte Šanzóny pre rok 01, ktorý mal včera premiéru v Divadle a.ha ste sa mohli prezentovať ako speváčka aj recitátorka. Čím je pre vás poézia?

Bol to večer Aleny Čermákovej, no teší ma, že pozvanie prijala aj skvelá herečka pani Žofia Martišová. Poézie tam nebolo veľa, ale mám ju rada a určite má zmysel aj v dnešnom uponáhľanom svete.

* Angažujete sa v nejakom feministickom združení?

Mám rada samostatné, nezávislé ženy, ale nemámrada feministické združenia, a preto sa v žiadnom neangažujem a ani nebudem angažovať. Mužov mám rada.

* Je zložitejšie rozprávať sa deťmi v Twistíkovi alebo komunikovať s dospelými v Červenaní? Sú komunikatívnejší detskí alebo dospelí poslucháči?

Červenanie je relácia zo záznamu, Twistík ide naživo, ale aj keby to tak nebolo, vyhrali by deti. Sú úprimné, nekompromisné, obohacujú ma a je aj výborná zábava.