Scéna.cz 

Horváthov Glowacki a Glowackeho Čechov

Tohtoročný mesiac marec je neobyčajne bohatý na slovenské divadlo v Prahe. Ak nepočítame osem predstavení uvedených počas Festivalu slovenského divadla, tri dni pre divadlo Astorka v Švandovom divadle, stále ostáva bratislavské združenie Metamorfózy s hrou Boj černocha so psami, ktorú uviedlo v Činohernom klube a Štvrtá sestra Janusza Glowackého v prevedení SND na národných doskách Stavovského divadla.
Hru poľského dramatika premiérovanú v roku 1999 režíroval Emil Horváth a do hlavných úloh obsadil Ingrid Timkovú, Michaelu Čobejovú a Zuzanu Marošovú. Pozornejší čitateľ už nepochybne tuší, z čoho Glowacki vychádzal. A naozaj, ide o jednu z adaptácií Čechovových Troch sestier pre „moderné“ javisko a súčasného diváka. Potešujúcim faktom je, že Janusz Glowacki a Emil Horváth dokážu rozoznať modernosť od aktuality a minulosť od prítomnosti, narozdiel od tých, čo zaplnili spomínaný i recenzovaný Festival slovenského divadla.

Glowacki si z Čechovovej hry vybral to, čo Tri sestry robí jedným z najdôležitejších bodov na dramatickej mape sveta a pridal to, čo utvára a ovplyvňuje dnešný svet, dnešné myslenie. Sú to Tri sestry, ale už vo vysnenej Moskve, v meste ktoré sa ukáže byť len ďalšou zastávkou na ceste túžob po niečom lepšom, vyššom a trvalom. Ďalším cieľom je Amerika. Nepoteší ale fakt, že Glowacki, po vzore Čechova, nenachádza pre „svoje“ postavy riešenie. Tá istá rezignácia, to isté zúfalstvo sa nezmenili v očakávané šťastie ani po sto rokoch. „Hlavne treba pracovať“, opakovali do omrzenia Čechovove postavy na začiatku storočia. Glowackého svet ostáva bez práce, prinajmenšom bez práce, ktorá by mala schopnosť zachrániť a nebyť príťažou a depresívom. Stále im je lepšie riskovať život, ktorí si nevážia a pridať sa k mafii alebo otročiť niekde za nocľah a hlt vodky. Samozrejme, že moderný autor hľadá a nachádza iné príčiny a motivácie, ako ten, tvoriaci koncom devätnásteho storočia. Glowackého prínosom je, že vo Štvrtej sestre poukázal na problém komunikácie a prenosu informácií v dnešnej spoločnosti. Režisér Emil Horváth túto výsostne dôležitú stránku hry neopomenul a tým upozornil na nevyhnutnosť kritiky médií, ktoré sú schopné nevídaného. Dokážu lož meniť v pravdu a realitu v pokrivenú a zmanipulovanú predstavu o nej.
Inscenačný tvar je podobne flexibilný, mnohovrstevnatý a občas i neprehľadný ako dnešné médiá. Čas a priestor sa na simultánnej scéne prispôsobujú dramatickému a režisérskemu záujmu, a vytvárajú tak spolu s vynikajúcimi hereckými výkonmi (aj študentov VŠMU) len málo hluchých miest v dobre postavenej inscenácii.

Janusz Glowacki Čtvrtá sestra
Réžia Emil Horváth, preklad Tomáš Horváth, dramaturgia Peter Pavlac, scéna Peter Čanecký, hudba Svetozár Štúr.
Hrajú: I. Timková, M. Čobejová, Z. Marošová, J. Slezáček, E. Krížiková, E. Peťovský a.h., J. Rašla a ďalší.
Slovenské národné divadlo Bratislava v Stavovskom divadle 8.3.2003